Archív
skripot

Diskriminácia z dôvodu veku: Okresný súd Banská Bystrica, 2007

v4t_vek

Tretím prípadom je prípad z roku 2007 rozhodnutý pred Okresným súdom v Banskej Bystrici. [1]

Žalobca, 38-ročný nezamestnaný muž, podal žalobu na Okresný súd v Banskej Bystrici po tom, ako sa nazdával, že sa stal obeťou diskriminačného správania zo strany žalovanej firmy, ktorá hľadala nových zamestnancov na základe inzerátu v novinách. Podaním žaloby chcel žalobca dosiahnuť, aby súd prostredníctvom svojho rozhodnutia uložil žalovanej strane (inzerujúcemu zamestnávateľovi) povinnosť zaplatiť žalobcovi odškodnenie za diskrimináciu.

K porušeniu zákazu diskriminácie malo podľa žalobcu dôjsť tým, že žalovaná spoločnosť uverejnila inzerát na obsadenie voľného pracovného miesta technika, pričom v ňom uviedla podmienku, že musí ísť o znevýhodneného uchádzača o zamestnanie mladšieho ako 25 rokov. Keďže žalobca mal v čase čítania inzerátu 38 rokov, podmienka veku v inzeráte ho údajne diskriminovala a bola jediným dôvodom, ktorý ho odradil od podania žiadosti o zamestnanie v žalovanej spoločnosti, keďže všetky ostatné podmienky spĺňal.

Ako reakciu na tvrdenie žalobcu žalovaná strana uviedla, že mala s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorenú dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorej cieľom mala byť podpora vytvárania pracovných miest u malých zamestnávateľov. Práve na základe tejto dohody sa žalovaný zaviazal vytvoriť štyri pracovné miesta pre znevýhodnených uchádzačov, čiže pre osoby mladšie ako 25 rokov, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískali svoje prvé pravidelne platené zamestnanie. Žalovaná strana upozornila na to, že ak by takéto pracovné miesta nevytvorila, porušila by dohodu uzavretú s úradom práce a zároveň aj zákon. Rovnako argumentovala, že v antidiskriminačnom zákone sa nachádza ustanovenie, na základe ktorého jej správanie nie je možné považovať za diskrimináciu, pretože je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa – vytvorenia príslušných pracovných miest. S týmto stanoviskom žalobca nesúhlasil. Text inzerátu podľa neho dopredu vylučoval niektorých uchádzačov o zamestnanie.

Súd dospel k záveru, že žalovaný antidiskriminačný zákon neporušil. Pri prejednávaní otázky veku súd poukazoval na to, že aj napriek tomu, že podľa antidiskriminačného zákona sa zakazuje diskriminácia z dôvodu veku, musí sa zohľadniť aj iné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom bol zákon o službách zamestnanosti, ktorý umožňoval úradom práce poskytovať zamestnávateľom príspevok na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie – teda aj absolventov a absolventiek škôl, ktorí a ktoré ešte nezískali svoje prvé pravidelne platené zamestnanie. Na základe tohto zákona potom žalovaný uzatvoril s úradom práce dohodu, ktorá mu mala umožniť vytvorenie štyroch pracovných miest pre zamestnancov a zamestnankyne, ktorých prijatie inzeroval. Existencia tejto dohody, majúca oporu v zákone o službách zamestnanosti, bola zároveň dôvodom, pre ktorý považoval súd uplatnenie výnimky zo zákazu diskriminácie za oprávnené.

Súd teda „považoval za preukázané, že žalovaný sa nedopustil diskriminačného správania sa (…) znením inzerátu, ktorý uverejnil v novinách, pretože postupoval v súlade so zákonom, keď určil ako podmienku pre vstup do zamestnania vekovú hranicu uchádzača o zamestnanie, ktorý je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie, a teda občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé platené zamestnanie a tak, ako boli tieto podmienky stanovené v dohode, ktorú uzavrel žalovaný s ÚPSVR.“

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie. Krajský súd však svojím rozsudkom [2] rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Použil rovnakú argumentáciu ako okresný súd, a síce, že rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je podľa antidiskriminačného zákona považované za diskrimináciu, ak je takéto zaobchádzanie objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis. Týmto predpisom mal byť zákon o službách zamestnanosti, ktorý vo svojich ustanoveniach obsahuje presné vymedzenie pojmu „znevýhodnený uchádzač o zamestnanie“. Podľa názoru krajského súdu, keďže žalovaný sledoval uzavretím dohody s úradom práce oprávnený cieľ a postupoval podľa osobitného predpisu – zákona o službách zamestnanosti, nemohol sa dopustiť diskriminácie voči žalobcovi.

Pozn.:

[1] Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici z 20. 11. 2007, sp. zn. 8C/119/2006-107.
[2] Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. 3. 2007, sp. zn. 12Co/6/08-6106212421.