Archív
skripot

Diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu: Okresný súd Zvolen, 2003

v3t_rod

Prvým prípadom je prípad z roku 2003 rozhodnutý pred Okresným súdom vo Zvolene. [1]

Žalobkyňa, vedecká pracovníčka s vyše 20-ročnou praxou v odbore lesníctva, sa na súd obrátila po tom, čo ju zamestnávateľ vylúčil z riešiteľského (koordinátorského) postu schváleného projektu, ktorý predtým sama vypracovala a v ktorom bola ako riešiteľka projektu aj uvedená. Zamestnávateľ o personálnej zmene rozhodol bez konzultácie s ňou a na jej miesto dal zamestnanca – muža – s nižšou kvalifikáciou a s menšími skúsenosťami. Hoci sa tento muž podieľal na príprave časti projektu, táto časť bola hneď po vyhotovení projektu z neho vynechaná. Zmena mala pre zamestnankyňu aj dôsledky v oblasti odmeňovania – namiesto 12. platovej triedy, podľa ktorej by bola odmeňovaná v prípade, keby zostala na riešiteľskom poste, bola odmeňovaná podľa 9. platovej triedy. Tvrdila, že takýto postup je priamou diskrimináciou.

Zamestnávateľ naopak tvrdil, že rozhodnutie o zmene riešiteľa projektu nebolo ničím iným než reakciou na zmenu pracovného kolektívu, ktorý bol uvedený v návrhu projektu (jedna spoluriešiteľka zomrela, druhá bola na materskej dovolenke, ďalší spoluzamestnanec bol na stáži v zahraničí) a zmenu jeho ďalších úloh počas obdobia od podania návrhu projektu až po čas jeho plánovanej realizácie. Svoje rozhodnutie tiež oprel o údajnú pracovnú vyťaženosť žalobkyne.

Okresný súd vo Zvolene rozhodol v prospech žalobkyne a určil, že zmena personálneho obsadenia projektu je neplatná. Vo svojom rozsudku uviedol:

„Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalovaný nepreukázal, že nedošlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania so žalobkyňou. (…) Za porušenie princípu rovnakého zaobchádzania je potrebné považovať postup riaditeľa, ktorý o tom, že žalobkyňa nezostane v riešiteľskom kolektíve, s ňou nehovoril, hoci ona vypracovala charakteristiku, cieľ a dôvody projektu, ktorý vyhral v súťaži. Na druhej strane riaditeľ osobne hovoril s Ing. … [kolegom, ktorý bol následne poverený vedením projektu] (…). Žalobkyňa ako vedecká pracovníčka s rozsiahlou vedeckou činnosťou a kvalifikáciou bola nahradená Ing. … s nižšou vedeckou hodnosťou ako ona.

Postup žalovaného, ktorým bola vyradená z riešiteľského kolektívu žalobkyňa bez toho, aby s ňou niekto o zmenách hovoril, je rozhodnutie, ktoré žalobkyňu znevýhodnilo navonok nielen morálne, vo vedeckom postupe, ale aj v pracovnom zatriedení. Takáto zmena nebola nevyhnutná, na zmenu nebol vecný dôvod. Žalovaný predsa vedel, že návrh projektu bol schválený, a aj keď sa jeho riešenie posunulo, (…) nič mu nebránilo, aby ponechal úlohu riešiteľky žalobkyni a iných pracovníkov poveril úlohami, ktoré následne riešila žalobkyňa. (…) Takýto spôsob nesvedčí o zachovaní prístupu rovnakého zaobchádzania a nebolo zo strany žalovaného preukázané, že išlo o rozhodnutie nevyhnutné a že by bolo ospravedlniteľné objektívnymi skutočnosťami.“

Okresný súd vo Zvolene teda vo svojom rozsudku videl diskrimináciu v zaobchádzaní so žalobkyňou, ktoré nebolo odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a nebolo so žalobkyňou ani prerokované. Súd v rozsudku správne aplikoval ustanovenie o prenesenom dôkaznom bremene.

V roku 2003 rozhodoval zvolenský súd ešte o náhrade majetkovej a nemajetkovej ujmy žalobkyne. Na základe vykonaného dokazovania rozhodol, že žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 100 000 Sk. [2]

Pozn.:

[1] Rozsudok Okresného súdu vo Zvolene z 11. 6. 2003, sp. zn. 7C 190/02–309. V konaní bola žalobkyni poskytnutá asistencia zo strany občianskeho združenia Aliancia žien Slovenska, konkrétne JUDr. Henriety Kollárovej, a právna pomoc advokátky JUDr. Zuzany Magurovej.
[2] Pozri MAGUROVÁ, Z.: Zásada rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami. In: Zborník z medzinárodnej konferencie (Ne)rovnosť a rovnoprávnosť. Bratislava: SAP, 2005, s. 245.