Archív
skripot

Expertka Havelková: Silné ženy nerady priznávajú, že nemajú život pod kontrolou. Zistia to po materskej

v3t_rod

Ženy v meste.sk

Jej mama Hana Havelková sa rodovej rovnosti venovala ako sociologička a filozofka, dcéra Barbara ju skúma cez právo. Česká expertka, ktorá pôsobí na Lincoln College a učí na právnickej fakulte univerzity v Oxforde, predstavila v Bratislave knihu Rodová rovnosť v práve: Odkrývanie dedičstva českého štátneho socializmu. Vyjde v júni a autorka v nej nešetrí ani ústavných sudcov za ich spiatočnícky názor na diskrimináciu žien v spoločnosti. Podujatie zorganizovalo združenie Občan, demokracia a zodpovednosť v spolupráci s Ústavom štátu a práva SAV.

Vo svojej novej knihe analyzujete právo v časoch socializmu. V čom ženám socializmus pomohol a v čom zdeformoval pohľad na nich tak, že to cítime dodnes?
BHavelkova_wZenyvm_sir_250x180

„Štátnemu socializmu nešlo o skutočné zrovnoprávnenie, ale o zrovnoprávnenie podľa triedy či podľa socio-ekonomického statusu  a na to vynaložil veľa prostriedkov. Keďže ženy sú v tých marginalizovaných skupinách ako nezamestnaní, samoživitelia, osoby postihnuté chudobou oveľa viac zastúpené ako muži, tak socializmus tým, že pomáhal chudobným, pomáhal aj ženám. Umožnil im vo väčšej miere vstup na pracovný trh, o čo museli ženy v západnej Európe bojovať, napríklad na mnohých fakultách Oxfordskej univerzity, kde dnes pôsobím, získali ženy prístup až v 70. či 80. rokoch. Socializmus tiež odstránil inštitút súkromného vlastníctva, ktorý bol dlhodobo na prospech mužov. Tak ženy akoby povýšil tým, že ponížil mužov. Takže niekoľko vecí pre ne urobil, ale len v materiálnej rovine, nie v kultúrnej rovine, na to nemal intelektuálne prostriedky. Kultúrna zmena v rozdelení úloh v rodine nenastala. Štátny socializmus trval aj v čase, keď už sa na západe ženy začali proti rôznym nerovnostiam búriť a ozývať, my sme však boli za tou najhrubšou oponou, fyzickou i intelektuálnou, a na tejto debate sme sa nezúčastnili. Podľa mňa sme to dodnes nedohnali.“

Ani v roku 2017 sme nezmenili pohľad na ženu a muža?

„Stále nevnímame, že rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú všetky prirodzené, ale že sú sociálne konštruované, že sa dajú zmeniť, a bude to zmena k lepšiemu. Budú mať slobodnejšiu voľbu pri rozhodovaní o svojom živote, napríklad v tom, či budú rodičmi alebo budú robiť kariéru, rovnako ženy alebo muži. K tomu stále neodišlo.“

Ako dlho potrebujeme, aby sme stereotypy z minulosti prekonali?

„Prvý krok je, že si musíme priznať, že na Slovensku i v Čechách rodové stereotypy stále existujú.  My máme problém už len si to priznať. Tak strašne sú vžité predstavy o tom, aká by mala byť žena, čo by mala robiť a ako by mala žiť. Iné ako vžité predstavy sa nám nepáčia. Máme genderovú (rodovú) predpojatosť. Myslím, že na Slovensku aj vplyvom cirkvi sú tlaky, aby sa vôbec nič nezmenilo.“

Kto by mal veci začať meniť?

„Problém je u elít. V tom vidím rozdiel medzi Českom a Británou. Ľudia na univerzitách by si rod/gender mali vziať ako analytický nástroj a na výskumoch ukázať, aký negatívnu dopad má rodová nerovnosť. Zatiaľ to robí len úzka skupina ľudí, nie je to bežná súčasť výskumnej práce v spoločenských a humanitných vedách. Na západe už nie je možné urobiť nejaký výskum a nesústrediť sa aj na to, aký to má genderový rozmer, či už sa to týka histórie, sociológie, práva, atď.  Tak ako spoločnosť obecne, aj akademické prostredie sa tomu bráni. Narušuje to naše chápanie sveta, to tradičné rodové, ktoré je jednoduchšie. Máme veľmi hlboko zakotvené predstavy o tom, ako žijeme a máme žiť, a meniť ich je a celkom psychologicky nepríjemné, čo sa dá pochopiť.“

Vnímajú ženy, že sú rodovo znevýhodňované?

„Samotné ženy majú problém si priznať, že žijú v patriarcháte, lebo by si museli priznať, že sú obeťami. Je to pochopiteľné. Ak ženy pristúpia na to, že existuje rodová nerovnosť, tak priznávajú, že nemajú život pod kontrolou, sú vydané napospas okolnostiam a silné ženy to nerady počujú. V strednej Európe je veľa silných žien. Ale patriarchát tu stále je.“

Kedy si silná žena prizná, že nemá život pod kontrolou?

„Ženy v mojej generácii sa ešte pred 15 rokmi o rodovú rovnosť nezaujímali, lebo sa s diskrimináciou nestretli. Teraz začínajú mať deti a začínajú si uvedomovať ako to funguje v rodine, kde si partner myslí, že robí 50 percent a robí 15. Veľmi silne si nerovnosť uvedomujú v práci. Tá ilúzia, že ako silná žena si všetko zariadite a rozhodnete, sa po materskej stráca a zisťujete, že si veľa vecí nevyrokujete práve preto, že ste žena.“

Čítajte viac

Miriam Zsilleová
 

Pozrite aj:

 
© Webinak, 2017
Článok uverejnil portál Zenyvmeste.sk 22. 5. 2017 v rubrike Titulka/Rozhovory.

Foto: Miriam Zsilleová