Publicistika
Čím žijú naše dcéry alebo drsné životy dievčat a žien
Ženy v meste.sk
Keď som chodila na strednú, mama mi často vyčítala, že chodím zhrbená. Vysvetľovala som jej, že to asi preto, že sa ponáhľam, ale veľmi ma nepočúvala. Trápilo ju, že jej to hovorila naša susedka, stará pani, čo posledné roky života prežívala sledovaním druhých osôb z okna svojho bytu, ktorý takmer neopúšťala. A jej hlboká analýza bola nekompromisná – vyzerám pri tej chôdzi ako chlap.
Či to mama chcela alebo nie, vtĺkla mi do hlavy, že najdôležitejší je vzhľad a to, čo si o mne budú myslieť druhí. Tento motív som počula opäť, hoci na strednú už chodí moja mladšia dcéra. Zaznel na divadelnom predstavení Krása nevídaná, ktoré hoci sa uvádza už rok, je väčšinou vypredané, takže sme sa s kolegyňou dostali iba na predstavenie predpoludním. Čítajte viac
Aktivistky kritizujú zvolenie Krajčího, ktorý ako minister odporúčal nevykonávať interrupcie
Ženy v meste.sk
Zvolenie poslanca Mareka Krajčího za predsedu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo kritizuje feministická organizácia Možnosť voľby, ktorá upozorňuje na viacerého jeho pochybenia v pozícii ministra zdravotníctva. Krajčí bol ministrom necelý rok od 21. marca 2020, teda v čase prvej vlny pandémie Covid-19. Odstúpil z funkcie 12. marca 2021.
“Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodlo nerešpektovať ľudské práva žien a počas pandémie minister odporúčal nevykonávať interrupcie. Čas však hrá pri umelom prerušení tehotenstva zásadnú úlohu, pretože zákon umožňuje vykonanie interrupcie do 12 týždňov. Je preto absurdné, aby ministerstvo očakávalo od žien, že s interrupciou pre pandémiu počkajú,” uviedla organizácia vo vyhlásení. Čítajte viac
Buď segregáciu rómskych detí odstránime, alebo prehráme aj v Luxemburgu
Romanoforum.sk
„Je pre mňa nepochopiteľné, že ministerstvo školstva sedem rokov míňa verejné prostriedky na to, aby dokázalo, že nenesie zodpovednosť za diskrimináciu rómskych žiakov,“ píše Vlado Rafael.
Najvyšší súd v decembri 2022 rozhodol, že ministerstvo školstva a mesto Stará Ľubovňa, zriaďovateľ Základnej školy v Podsadku, segregovali rómske deti v tamojšej oddelenej kontajnerovej škole a do troch rokov musia prijať účinnú nápravu. Žalobu podala ešte v roku 2015 Poradňa pre občianske a ľudské práva (POĽP).
Priznám sa, je mňa nepochopiteľné, že ministerstvo školstva, ktoré má v rukách školskú legislatívu a pod sebou všetky základné školy, míňa od roku 2015 nemalé verejné prostriedky na to, aby na domácich súdoch dokázalo, že nezodpovedá za diskrimináciu žiakov. Čítajte viac
Dúhový kompas vám pomôže zorientovať sa v LGBTI+ téme
Queer Slovakia.sk
Dúhový kompas je súbor štyroch nástrojov pre médiá, organizácie aj jednotlivcov, ktorí chcú o LGBTI+ ľuďoch a témach hovoriť citlivo, s rešpektom a bez predsudkov. Existuje sedem princípov, ako sa dá písať a hovoriť o LGBTI+ ľuďoch a témach s rešpektom. Odporúčania vznikli v spolupráci zástupkýň a zástupcov LGBTI+ organizácií, novinárok, novinárov a jazykových odborníkov a odborníčok:
- Nevytvárajme falošné dilemy, ktoré rozdeľujú spoločnosť na dva tábory
- Nebulvarizujme kvír témy na senzácie
- Pri kvír témach používajme slovenské ekvivalenty anglických výrazov
- Vyhýbajme sa fakticky nesprávnym pojmom a redukovaniu témy na sexuálny život LGBTI+ ľudí
- Vyvarujme sa nálepkovaniu
- Rozprávajme sa s expertmi, expertkami aj s ľuďmi z komunity
- Pri výbere fotiek a ilustrácií rešpektujme tému, súkromie a rozmanitosť kvír ľudí
Po vykročení z komfortnej zóny toho môžeme veľa objaviť
Toto je rovnosť.online / SME.sk
Poznáte už Alex? Ponúkame Vám veľmi osobné zoznámenie s hrdinkou nášho unikátneho e-learningu o rodovej (ne)rovnosti.
Na Slovensku nedávno vznikol unikátny projekt: komplexný e-learning o rodovej rovnosti, ktorý absolventov a absolventky prevedie rozličnými formami diskriminácie, s ktorými sa ženy stretávajú v priebehu celého svojho života. Prostredníctvom fiktívnej hrdinky Alex kurz poukazuje na rodové stereotypy, ťažkosti so zladením rodinného a pracovného života, domáce násilie, poruchy príjmu potravy, rodový mzdový rozdiel či nižšie dôchodky žien. Prečítajte si rozhovor s autorkami kurzu, Katarínou Minarovičovou a Miroslavou Lemešovou, v ktorom odpovedajú na všetky vaše otázky. Čítajte viac
Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu
Romanoforum.sk
Ovplyvnilo ma to najmä psychicky, skončil som na farmakoterapii u psychiatra, vraví o svojom detstve Marcel Karvay.
Marcel sa narodil do etnicky zmiešanej rodiny – otec je Róm, matka Nerómka. Vyrastal v domácnosti, kde nemali elektrinu, kúrili kachľami a prali ručne, často len v studenej vode. „Často sme strádali na jedle, keďže jediný zdroj príjmu boli otcove brigády, ktoré boli veľmi sporadické,“ spomína si.
Ako tínedžer si začal uvedomovať, že je gay, takže okrem poznámok na rodinný pôvod počúval aj narážky na svoju queer identitu. „Začalo sa pri mojom mene skloňovať slovo buzerant,“ vraví. V rozhovore okrem iného hovorí, prečo za ťažké detstvo viac neviní svojich rodičov, ako sa mu podarilo vymaniť z toxického prostredia a čo by mu pomohlo v zlomových situáciách. Čítajte viac