Publicistika
Na migračnú reformu Únie bude v roku 2023 dohliadať krajná pravica
EURACTIV.sk
V prvej polovici roka bude na migračnej reforme EÚ pracovať Švédsko, ktorého vláda sa spolieha na hlasy krajnej pravice. Solidaritu vnútri Únie tak môže vystriedať bič na hraniciach. V novom roku tiež uvidíme, či sú členské krajiny naozaj ochotné v mene neliberálnej demokracie prísť o všetky eurofondy.
Príchod miliónov utečencov z Ukrajiny minulý rok ukázal, že európske krajiny sú schopné pomôcť ľuďom v núdzi. Táto skúsenosť sa však nepretavila do ochoty pomáhať utekajúcim zo vzdialenejších oblastí. Reformu migračnej politiky tak v prvej polovici roka dostane do rúk Švédsko, kde sa vláda spolieha na hlasy krajnej pravice. Čítajte viac
Jana Cviková z Aspektu: Ženy nemusia byť dvakrát lepšie ako muži, aby sa niekam dostali
SME.sk
Prvá feministická organizácia Aspekt vznikla na Slovensku už v roku 1993. Jej vznik sprevádzali odmietavé reakcie, na ktoré téma naráža dodnes. Spoluzakladateľka organizácie Jana Cviková s kolegyňami vtedy otvárala témy ako násilie na ženách či obmedzovanie interrupcií.
● Prečo sa považujete za feministku?
Pretože chcem, aby aj ženy boli predovšetkým ľuďmi, až potom ženami. Osoby mužského rodu sú väčšinou vnímané ako jednotlivci, až potom ako predstavitelia svojho rodu. Zároveň nechcem, aby nás zväzoval historicky prežitý korzet rodových rolí.
● Aké boli začiatky organizácie Aspekt?
Najskôr sme chceli vydávať časopis. Postupne sme okolo neho vybudovali feministickú organizáciu s rozmanitými aktivitami. Čítajte viac
Aktivistka Hana Fábry: Dnes už viem, že byť lesbou je to najlepšie vo mne. Je to láska
SME.sk
● Sme podľa vás nenávistnejšia a rozdelenejšia spoločnosť než kedysi?
Neviem to posúdiť, zaslúžilo by si to štatistické porovnanie. Myslím si, že zlo je vždy počuť viac ako dobro a je tu veľký tichý medzipriestor, ktorý sa často neozve ani na jednu, ani na druhú stranu.
Hoci po vraždách na Zámockej sa našťastie veľa ľudí ozvalo na podporu LGBT+ ľudí. Zároveň vidím, že sme sa ešte nevyrovnali s fašizmom slovenského štátu a časti jeho kléru ani s tým, čo sa dialo pred a po roku ’89.
Je zrejmé, že mnohí adorujú tisovský štát a želajú si jeho návrat. Takže či tu je viac neprajných nenávistných postojov k iným ľuďom, ako je mužská, biela, heterosexuálna, katolícka väčšina? Neviem to s istotou, ale zdá sa mi, že áno – zvlášť, keď sa lepšie prizrieme na výsledky volieb. Čítajte viac
Nezlepšili sme sa. Slovensko stále zaostáva v rodovej rovnosti, v EÚ je medzi najhoršími
Sme.sk
Žien v politických funkciách je málo, vo všeobecnosti zarábajú v priemere o 350 eur menej než muži a tiež sa neporovnateľne viac starajú o domácnosť a deti. Slovensko zostáva aj naďalej medzi najhoršími štátmi v EÚ, čo sa týka rovnosti medzi ženami a mužmi. Oproti minulému roku sa nezlepšilo ani o bod. Horšie sú na tom už len Maďarsko, Rumunsko a Grécko. Ukazuje to najnovší Index rodovej rovnosti, ktorý každoročne zostavuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE). Slovensko skončilo v rebríčku na 24. mieste s hodnotením 56 bodov z možných sto. Priemer EÚ je 68,6 bodu.
V takmer všetkých oblastiach, v ktorých sa skúma rodová rovnosť, sa oproti minuloročnému rebríčku Slovensko mierne prepadlo alebo zostalo na rovnakej úrovni. Ide o oblasti ako pracovný život, miera politickej moci, prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, férové odmeňovanie mužov a žien a tiež rodovo podmienené násilie. Čítajte viac
Presadiť návrh eurokomisie o uznávaní rodičovských práv nebude ľahké
EURACTIV.sk
Nové pravidlá majú garantovať deťom dúhových rodín právo na dedenie alebo výživné v celej EÚ. Ale iba vtedy, ak už majú rodinné zväzky uznané niektorým z členských štátov. Nový návrh tiež môže vetovať akákoľvek členská krajina.
Európska komisia v stredu (7. decembra) navrhla nové pravidlá na uznanie rodičovstva v členských štátoch EÚ. Cieľom návrhu je zabezpečiť práva detí dúhových rodín, ktoré dnes môžu čeliť diskriminácii pri sťahovaní alebo cestovaní z jednej krajiny do druhej. „Všetky deti by mali mať rovnaké práva bez ohľadu na to, ako boli počaté alebo ako sa narodili, a bez ohľadu na typ rodiny,” uviedol komisár pre spravodlivosť Didier Reynders pri predkladaní návrhu. Čítajte viac
Smernica o kvótach pre ženy vo firmách schválená po desiatich rokoch
EURACTIV.sk
Po desiatich rokoch dohadov odobril dnes (22. novembra) Európsky parlament smernicu, ktorá má zabezpečiť, aby vo vedení najväčších firiem kótovaných v EÚ figurovali aj ženy. Išlo tak o bodku za procesom, v ktorom sa po dekáde blokády zo strany členských štátov našla dohoda až toto leto. Smernica má zaručiť, aby do konca júna 2026 bolo na nevýkonných riadiacich pozíciách, teda v správnych radách, najmenej 40 percent osôb menej zastúpeného pohlavia. Do výkonných pozícií, teda na rôzne riaditeľské miesta, by malo ísť o 33 percent. Keďže v EÚ tvorili ženy v priemere len 30,6 percenta členov vrcholových orgánov (na Slovensku 25 percent), nové pravidlá tak efektívne zavádzajú kvóty na zastúpenie žien. Platiť majú ale iba pre spoločnosti s viac ako 250 zamestnancami.
Európsky parlament zatiaľ nezverejnil informácie o tom, kto a ako v europarlamente za smernicu o rodovej rovnosti vo vrcholových orgánoch spoločností hlasoval. Z vyjadrení slovenských zástupcov v inštitúcii je však ich postoj jasný. Čítajte viac