Dekriminalizácia, či dokonca legalizácia marihuany sú témy, ktorým sa slovenskí politici venovali doposiaľ sporadicky alebo vôbec nie. Pred nedávnymi voľbami otvorila diskusiu na túto tému politická strana SaS. Konečne sa aj na Slovensku našli politici, ktorí sa nezľakli straty voličov a za to im patri pochvala. Otvoriť diskusiu na túto tému sa včera popoludní pokúsili aj mladí ľudia na akcii nazvanej symbolicky Zelený štvrtok. Zelený ako tráva, zelený štvrtok ako významný sviatok najčastejších odporcov dekriminalizácie marihuany na Slovenku – kresťanov. Sám som sa tohto pochodu zúčastnil a musím pochváliť organizátorov a tiež aj policajtov za skvelé zvládnutie tejto akcie. Polícia si tento raz dala pozor a nedala priestor na kritiku svojej práce ako sa stalo pri posledných pochodoch venujúcich sa slobode jednotlivca.
Čo má fajčenie marihuany spoločné s diskrimináciou? V rámci slovenského práva určite nič, keďže táto rastlina je považovaná za mäkkú drogu a podľa trestného zákonníka je jej prechovávanie, či predávanie trestným činom. Zarážajúce na tom je postavenie alkoholu a cigariet, ktoré ako drogy považované nie sú. Pritom nedávno, istá WHO uverejnila výskum, podľa ktorého, je marihuana menej škodlivá ako alkohol. Tu možno vidieť to, ako bola (a stále je) táto rastlina démonizovaná. Tieto a iné podobné názory boli prezentované rečníkmi počas Zeleného Štvrtku. Sú to najčastejšie argumenty zástancov legalizácie a dekriminalizácie marihuany.
Pochod skončil na Námestí Slobody. Organizátori vybrali miesto so správnym názvom. V modernom liberálnom myslení je postihovanie prechovávania marihuany klasickým príkladom obmedzovania slobody jednotlivca. Indivíduum je slobodné pokiaľ neškodí ostatným. Prečo je potom táto rastlina tabu, keď neškodí nikomu inému okrem jej užívateľa? Možno to len ja som sa narodil príliš neskoro a neviem pochopiť milosrdnosť štátu snažiaceho sa chrániť mladých ľudí. Svojou trestnoprávnou ideológiou šíreniu marihuany štát nezabráni, naopak odkazuje mladých ľudí na dealerov, mafiánov a celkovo čierny trh, kde sa k nej dostanú.
Vrátim sa teraz k tomu, ako táto téma súvisí s diskrimináciou. Pokúsim sa to vysvetliť na príklade mladého rečníka z tejto akcie. Chlapec za prechovávanie malého množstva marihuany pre vlastné použitie strávil noc v CPZtke, ale pre jeho šťastie ho policajti prepustili len s podmienkou a záznamom v registri trestov. Následne tento chlapec nemohol vycestovať do Austrálie, kde chcel ísť študovať, pretože s týmto záznamom mu neudelia víza. Naviac z toho mal problém aj vo vlastnej škole a taktiež ho po tomto incidente vyhodili zo zamestnania. Podobných prípadov je viacej. Možno vidieť aj niektoré podnety, ktoré by sa za diskrimináciu považovať dali. Na tomto príklade je vidieť, ako ľahko môžu zamestnávatelia ľudí diskriminovať, a nie je to až tak prekvapivé, keď za pár gramov marihuany pre vlastné použitie záznam v registri trestov znie zhruba ako prechovávanie, predávanie psychotropných látok.
Posúďte teda všetci sami spravodlivosť súčasnej legislatívy. Sloboda jednotlivca ospevovaná, chránená mnohými zmluvami, stále ešte nenadobudla podobu reálnej slobody.

Autor/Autorka