SME.sk

Symbolicky na Medzinárodný deň detí si prevzal Jozef Mikloško funkciu nového komisára pre deti, v ktorej už polroka nadsluhovala bývalá detská ombudsmanka Viera Tomanová. Myslí si, že na Slovensku sú deti zákonom dostatočne chránené pred ťažkými fyzickými trestmi. V rozhovore odpovedal aj na otázky o tom, ako bude pristupovať k deťom z LGBTI menšiny, aj ako chce u detí viac zviditeľniť svoj úrad.

● V rozhovore pre denník SME ste v minulosti povedali, že homosexualita je zranenie z detstva. Myslíte si to aj dnes?

To je veľmi zložitá téma. Výskumy svedčia o tom, že homosexualita nie je dedičná. Druhá vec je, že hoci samozrejme to nevieme celkom povedať, sú tu určité problémové situácie z raného detstva, tak to naozaj v tejto rovine je.

● Nedávno česká vedkyňa, ktorá sa tejto téme roky venuje, pre náš denník povedala, že takéto tvrdenie neobstojí. Výskumy neukazujú, že by išlo pri sexuálnej orientácii išlo o zranenie z detstva, ale že ide pravdepodobne o súhrn viacerých faktorov vrátane vnútromaternicového vývoja a genetiky.

Je to veľmi komplexný problém. Nechcem to veľmi rozoberať. Poznám veľmi veľa takýchto ľudí, s mnohými som v blízkych vzťahoch. Jednak s tým nemám problém a zároveň vnímam trochu ich mentalitu, to, čo ich trápi. Z tohto najviac vychádzam, zo života.

● To je možné, ale pýtam sa aj preto, lebo ste hovorili o pomoci takýmto ľuďom, keďže podľa vás vraj orientácia nemusí byť trvalá. Narážali ste na konverznú terapiu?

To je prekrútené. Keď bolo vypočutie v parlamente, zdôraznil som, že dieťa alebo mladý človek príde za mnou, že má nejaký problém. Tak mu pomáham ten problém riešiť. Ale určite nejdem meniť jeho orientáciu, to je nezmysel. Iba sa mu snažím pomôcť s problémom. Konverzná terapia a navyše násilná, je nezmysel. No poznám prípady, keď deti pri riešení svojich problémov zmenili svoju orientáciu. To je skúsenosť zo života.

● Čo chcete dať Úradu komisára pre deti, aká je vaša vízia?

Chcem byť viac v teréne a „nezašiť“ sa len na úrade. Druhá vec, a tá je pre mňa extrémne dôležitá, je prispieť pomocou konkrétnych prípadov, ktoré sa riešili alebo riešia, k systémovým zmenám. Najmä v oblasti duševného zdravia, ktoré je u detí na Slovensku alarmujúcim problémom, ale aj pri dlhotrvajúcich rodičovských konfliktoch, ktorými deti trpia.

Samozrejme je tu aj problematika chudoby. Už 37 percent detí, ktoré žijú v jednorodičovských rodinách, je ohrozených chudobou. A veľmi dôležité sú deti z marginalizovaných rómskych komunít, lebo aj tam je situácia alarmujúca.

● Je konkrétny okruh, na ktorý by ste sa chceli zamerať medzi prvými?

Duševné zdravie. To je rozhodujúce a kľúčové, lebo tu je situácia alarmujúca. Po pandémii nastal 30-násobný nárast úzkostných porúch a 20-násobný nárast depresií. Niekde som zachytil aj štatistiky, že každé piate dieťa má príznaky depresie. Tu je naozaj potrebné sa pýtať detí, v čom vidia podstatu problému a čo sa podľa nich dá zlepšiť.

Duševné zdravie neuveriteľne súvisí so vzťahmi – v rodine, v škole, medzi kamarátmi. A druhá vec je komunikácia s odborníkmi. Na Slovensku je však žalostne málo odborníkov pre detské duševné zdravie.

Veľa sa zaoberám teóriou vzťahovej väzby, osobitne vzťahovou väzbou v ranom detstve. Ak dieťaťu nehrozí smrť a nejde o podanie prvej pomoci na jeho záchranu, treba zohľadňovať vzťahovú väzbu. Je veľmi dôležité, aby matky mohli byť s deťmi. Darmo má dieťa dobrú zdravotnú starostlivosť, keď bez vzťahovej väzby stráda. To je práve koreň problémov duševného zdravia a týka sa to aj pôrodníctva, aj pediatrie. Dieťa má nárok byť so svojimi blízkymi.

● Je to niečo, čomu by ste sa tiež chceli v rámci vášho pôsobenia venovať?

Rozhodne áno. Tejto téme sa dlhodobo venujem, spolupracujem aj s profesorom Haštom. Zaviesť vzťahovú väzbu do praxe medicíny je extrémne dôležité. Vychádzame z toho, že v minulosti boli deti často oddeľované, lebo sa báli, že neprežijú. Dnes už tá situácia taká nie je, v celej medicíne je dôležité zohľadňovanie aj vzťahových potrieb, lebo tie sú rozhodujúce pre jeho duševné zdravie.

● Vo vašej kompetencii je posudzovanie dodržiavania práv dieťaťa. Cítite sa na to spôsobilý bez právnického vzdelania?

Celý život som pracoval v tíme, jeden človek nič neznamená. Tímová práca je najdôležitejšia. Sú tu právnici a spolupráca s nimi je samozrejmá, to je základná vec.

● Plánujete robiť výskumy a prieskumy na sledovanie stavu a vývoja v oblasti práv detí?

Určite áno. Chcem s nimi začať hneď po lete. Budeme sa detí pýtať, čo si myslia, čím žijú, čo ich trápi, čo ich teší, z čoho majú strach a čo by sa malo v prospech nich meniť.

Čítajte viac

Michaela Žureková

 
© Petit Press, 2022
Článok uverejnil portál SME.sk v rubrike Domov 1. 6. 2022 o 16:35.