Archív
skripot

Prípad Carvalho Pinto de Sousa Morais proti Portugalsku

diskriminacia_webka

Diskriminácia na základe pohlavia a veku: Prípad Carvalho Pinto de Sousa Morais proti Portugalsku[1]

V prípade rozhodovanom pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) išlo o sťažovateľku, ktorá namietala, že rozhodnutie portugalského Najvyššieho správneho súdu o znížení odškodnenia za nemajetkovú ujmu, ktoré jej bolo priznané, bolo založené na diskriminácii z dôvodu pohlavia a veku a ako také porušilo čl. 14 (zákaz diskriminácie) v spojení s čl. 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života)  Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („Dohovor“).

Sťažovateľka bola poškodená lekárskym výkonom, ktorý jej znemožnil viesť sexuálny život. Za toto poškodenie jej bola vnútroštátnymi orgánmi priznaná náhrada majetkovej aj nemajetkovej ujmy. Portugalský Najvyšší správny súd však svojím rozsudkom z 9. októbra 2014 túto náhradu znížil s odôvodnením, že sťažovateľka ťažkosťami trpela v dôsledku ochorenia už predtým a tiež s poukázaním na skutočnosť, že v čase operácie mala už 50 rokov, dve deti a bola teda vo veku, kde sex už nie je tak dôležitý ako v mladšom veku, keďže jeho význam s pribúdajúcimi rokmi upadá.[2]

Toto odôvodnenie považovala sťažovateľka za diskriminačné a postrádajúce akýkoľvek vedecký základ. Poukázala aj na analýzu portugalskej judikatúry, z ktorej vyplývajú zjavné rozdiely v prístupe ku kompenzáciám pre mužov a ženy, ktoré sa týkajú ich sexuálneho života. V podobných prípadoch ako bol sťažovateľkin muži (v rovnakom, ale aj vyššom veku) získavali vyššie kompenzácie ako sťažovateľka.[3]

Portugalská vláda sa pred ESĽP bránila poukazovaním na to, že úmyslom Najvyššieho správneho súdu nebolo diskriminovať sťažovateľku, ale rozsudok vychádzal z náležitého posúdenia veci, v rámci ktorého Najvyšší správny súd zobral do úvahy, že sťažovateľkine ťažkosti sa začali ešte pred chybným lekárskym zákrokom. Vo vzťahu k namietanej argumentácii vláda uznala, že išlo o nešťastný výber slov a vo vzťahu k iným prípadom vláda poukázala na individualizovaný prístup k týmto  prípadom.[4]

ESĽP po preskúmaní prípadu dal za pravdu sťažovateľke.

ESĽP pripustil, že pri rozhodovaní o žalobách o náhradu nemajetkovej ujmy v rámci konaní o zodpovednosti za škodu je možné, aby vnútroštátne súdy zohľadnili vek žalobcov, ako tomu bolo v danom prípade. Otázkou, o ktorú tu ide, však podľa ESĽP nie je zohľadnenie veku alebo pohlavia ako takých, ale predpoklad, že sexualita nie je pre päťdesiatročnú ženu a matku dvoch detí taká dôležitá ako pre niekoho mladšieho veku. Tento predpoklad podľa ESĽP odráža tradičnú predstavu o ženskej sexualite, ktorá je v zásade spojená s plodením detí a ktorá tak ignoruje fyzický a psychologický význam sexuality pre sebarealizáciu žien ako ľudí. Okrem toho, že ide o predpoklad hodnotiaci [odsudzujúci], v konkrétnom prípade sťažovateľky Najvyšší správny súd nezobral do úvahy ďalšie dimenzie sexuality žien. Inými slovami, v danom prípade Najvyšší správny súd aplikoval všeobecný predpoklad bez toho, aby sa pokúsil preskúmať jeho platnosť v konkrétnom prípade samotnej sťažovateľky, ktorá mala v čase spornej operácie päťdesiat rokov.[5]

Súd odmietol argument vlády, že v prípade Najvyššieho správneho súdu išlo len o nešťastne zvolené slová a jasne zdôraznil, že vek a pohlavie sťažovateľky boli zjavne rozhodujúcimi faktormi pre konečné rozhodnutie, ktoré ovplyvnili rozdielne zaobchádzanie založené na týchto dôvodoch.[6]

Pri posudzovaní prípadu ESĽP vychádzal aj zo správy Osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva o nezávislosti sudcov a právnikov z 29. júna 2015, z odporúčaní  Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien adresovaných Portugalsku, ktorými tento výbor na krajinu apeloval, aby sa vysporiadala s diskriminačnými rodovými stereotypmi a z ďalších správ, ktoré poukazovali na pretrvávajúce predsudky a sexizmus v portugalskom súdnictve a v judikatúre.[7] ESĽP teda nepriamo poukázal aj na princíp právneho štátu a princíp rovnosti, ktoré sú narušené predsudkami na strane súdov.

ESĽP tiež poukázal na zjavné rozdiely medzi posudzovaním podobných prípadov vo vzťahu k mužom a k ženám: „V tomto ustálenom skutkovom kontexte si Súd nemôže nevšimnúť kontrast medzi prípadom sťažovateľky a prístupom prijatým v dvoch rozsudkoch [vnútroštátnych súdov] z rokov 2008 a 2014, ktoré sa týkali obvinení z nesprávneho postupu lekára u dvoch [mužských] pacientov, ktorí mali päťdesiatpäť a päťdesiatdeväť rokov. Najvyšší súd v týchto prípadoch rozhodol, že skutočnosť, že muži už nemohli mať normálne sexuálne vzťahy, ovplyvnila ich sebavedomie a vyústila do „obrovského úderu“ a „ťažkej duševnej traumy“. … Z týchto prípadov vyplýva, že vnútroštátne súdy zohľadnili skutočnosť, že muži nemohli mať sexuálne vzťahy a ako ich to ovplyvňovalo bez ohľadu na ich vek. Na rozdiel od prípadu sťažovateľky Najvyšší správny súd [v týchto prípadoch] nezohľadnil skutočnosť, či už žalobcovia mali alebo nemali deti, ani sa nezaoberal inými faktormi. Konkrétne v rozsudku zo 4. marca 2008 konštatoval, že skutočnosť, že napadnutý chirurgický zákrok ponechal žalobcu impotentným a inkontinentným, stačí na to, aby bolo možné domnievať sa, že bola spôsobená nemajetková ujma.[8]

Na základe uvedených argumentov ESĽP rozhodol, že Portugalsko porušilo zákaz diskriminácie (čl. 14) v spojení s právom na súkromný a rodinný život (čl. 8) Dohovoru v prípade sťažovateľky.

 

Spracovala: JUDr.  Zuzana Števulová

 

Pozn.:

[1] Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Carvalho Pinto de Sousa Morais proti Portugalsku, z 25.7.2017, sťažnosť č. 17484/15

[2] Pozri ods.16 rozsudku

[3] Pozri ods. 40 rozsudku

[4] Pozri ods. 41 – 43 rozsudku

[5] Pozri ods. 52 rozsudku

[6] Pozri ods. 53 rozsudku

[7] Pozri ods. 54 rozsudku

[8] Pozri ods. 55 rozsudku