Dňa 3. februára 2009 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vydal rozsudok vo veci Women On Waves v. Portugalsko. V rozsudku konštatoval porušenie práva slobodne sa zhromažďovať ako jedno zo základných práv, ktoré garantuje Európsky dohovor o ľudských právach.

Tri mimovládne organizácie Women On Waves, Safo et Nao te Prives, Grupo de Defesa dos Direts Sexuais žalovali Portugalsko za porušenie práva na slobodu prejavu a práva slobodne sa zhromažďovať. Uvedené mimovládne organizácie majú za cieľ podporovať diskusiu o práve žien na interrupciu.

Nadácia Women On Waves má sídlo v Amsterdame a bola pozvaná svojimi portugalskými partnermi (Safo et Não te Prives, Grupo de Defesa dos Direitos Sexuais) do Portugalska. Cieľom tohto stretnutia mala byť podpora diskusie o reprodukčných právach žien vrátane podpory depenalizácie dobrovoľných interrupcií v Portugalsku. Za týmto účeľom si nadácia Women On Waves prenajala loď Borndiep, na ktorej sa malo uskutočniť zhromaždenie. Okrem uvedených aktivít chceli realizovať aj semináre so zameraním na prevenciu prenosných pohlavných chorôb, o plánovaní rodičovstva a o depenalizácii dobrovoľných interrupcií v Portugalsku. Uvedené aktivity sa mali uskutočniť od 30. augusta do 12. septembra 2004.

Zatiaľ čo loď Borndiep sa približovala k teritoriálnym vodám Portugalska, Úrad pre dohľad nad morom vydal rozhodnutie, ktorým zakázal vstup tejto lode do pobrežných vôd Portugalska. Podľa názoru orgánov Portugalska, loď Borndiep, na ktorej boli členky nadácie Women On Waves, mienila vstúpiť do teritoriálnych vôd Portugalska s cieľom vykladať, distribuovať a podporovať farmaceutické produkty, ktoré nie sú povolené tamojším ministerstvom zdravotníctva.

Podľa názoru portugalských orgánov chceli členky nadácie Women on Waves taktiež podnecovať a povzbudzovať verejné zhromaždenia v oblasti práva ženy na interrupciu, ktorá bola v Portugalsku zakázaná, pokiaľ žena nebola v nebezpečenstve ohrozenia života a vykonávať nepovolené činnosti ako napr. potraty, ktoré odporujú právnemu poriadku Portugalska. Portugalské orgány sa domnievali, že chceli aj prevádzkovať činnosti majúce charakter zdravotnej starostlivosti bez kontroly alebo povolenia portugalských úradov a tým vytvárať nebezpečenstvo pre verejné zdravie.

Podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva nič nenaznačovalo úmysel sťažovateľov poskytovať ženám zmienené farmaceutické produkty alebo vykonávať uvedené nepovolené činnosti. ESPĽP tiež zastával názor, že Portugalsko malo aj iné demokratické možnosti, ktoré by v menšej miere zasahovali do práv sťažovateľov ako zakázať vstup lode do pobrežných vôd a poslať na ňu vojenské loďstvo. Z rozhodnutia tiež vyplýva, že nič neodôvodňovalo naliehavú potrebu na vydanie predmetného zákazu vstupu, ktorá by za istých okolností mohla odôvodniť vydané rozhodnutie. Súd však v rozsudku zastával postoj, že sloboda vyjadrovania svojho názoru v priebehu pokojného zhromažďovania je dôležitá a nemôže byť rušená žiadnym opatrením.

ESĽP nakoniec konštatoval porušenie práva slobodne sa zhromažďovať a každému sťažovateľovi priznal náhradu morálnej ujmy vo výške 2000 EUR.